Na perách vyschol letný vánok,
spomienku oživil čas,
nebo prešlo po špinavej zemi,
v temnote stráca sa zas.
Všetko dať a pominúť sa,
vrátiť mladosti jas,
do túžby hľadím minulosti,
v srdci peklo, pod kožou mráz.
Kľačí láska nad dôstojnosti hrobom,
kvety polieva hustý dážď,
za svitu v horkosti nádeje,
srdce rozumu pripravilo pasť.
Včera bolo ešte krásne,
noc plynie snom v pamäti bezradnej,
kto zabudne, zobudí sa do zajtrajška,
kto nie, snom žije v spomienke neskutočnej.
(Z tajného šuflíka)