Nie je to radosť, čo napísala tie najväčšie ľúbostné romány. Smútok a žiaľ z nás robia spisovateľov. Remarque povedal, že šťastné konce vlastne znamenajú, že všetko predtým bolo zlé. Moja jediná útecha.
Kto kedy vôbec tvrdil, že láska je spravodlivá? Ten, kto miluje, dáva a stráca, nerozmýšľa koľko a kedy, ten, kto ozaj miluje si želá obetovať sa, slúžiť. Keď zavriem oči, ležím pri jeho nohách. Nie je to obraz podriadenosti a nadriadenosti ani obraz otroka a pána, je to obraz Márie, ktorá kľačí pri Kristovych nohách. Bezrozmerná láska, pravda.
Spomínam si na náš prvý spoločný deň. Vzal si ma za ruku. Nikdy predtým ma muž nedržal. Keď si bol so mnou, nerozumela som, ako som mohla celé tie roky žiť bez teba. Teplo hrialo naše tváre, v diaľke odznieval hluk z cesty. Stúpali sme do kopca, v tajomnom tichu, čas bolo len slovo, tak úbohé a bezvýznamné. Stromy vrhali tiene na zaprášený chodník, pod podrážkami stonala suchá zem, pred nami sa rozprestrela široká planina. Vieš, na to miesto sa už nikdy nevrátim. Ako by som len mohla, veď som odtiaľ nikdy neodišla.
Ležali sme tam vedľa seba, neprehovorili ani pol slova. To ticho bolo tak veľavravné, že pokaziť ho slovami, niečím, čo má začiatok a koniec, nebolo správne. Čistota. Len ty a ja. Deti, čo našli stratené mesto. Tá chvíľa nás navždy zmenila. Panebože, veď ani nebolo v našej moci poňať rozmer tejto chvíle. Až dnes chápem, čo myslel Hemingway tým, keď tvrdil, že celý život sa dá prežiť za tri dni.
Pýtaš sa ma, prečo ťa milujem, prečo práve teba. Prečo? Neviem. Azda vieme, prečo milujeme? Ty si ma asi nikdy nemiloval, keď vieš prečo. Milujem, keď kráčaš predo mnou a chytíš ma za ruku, keď obraciaš stránky kníh druhým a tretím prstom tvojich nádherných detských ručičiek. Keď varíš nahý, keď si umývaš zuby a hľadíš na svoje vlasy do zrkadla. Keď na mňa pozeráš ako na najkrajšiu ženu pod slnkom, keď mi vtlačíš bozk na čelo. Ešte stále nechápeš, že nič na tomto svete ma neurobí šťastnejšou? Dala by som svoj život, keby si tu teraz bol, pri mne, len tak by sme si sadli na lavičku a boli by sme.
(Z tajného šuflíka)